Týmto prispevkom pokračujem sľúbenú sériu článkov o fungovaní celej organizácie okolo ruskej stanice Mir. Na obrázku vidíte systém chladiacich ruriek a stien, ktoré premokli toxickou kvapalinou.
Posádka z vlastnej iniciatívy používala dýchacie masky, aby si chránili pľúca. Iniciatívu vzbudil Jerry Linenger ako profesionálny armádny lekár. Posádka dokonca s maskami aj spávala. Pozemné stredisko posádke prikazovalo, nech pokazený chladiaci systém pravidelne pretlakujú, aby sa tým vyrovnala istá strata. Ibaže keď sa posádka radila s pozemným stediskom ako to spraviť, tak kozmonauti museli najskôr opísať ako dané zariadenie vyzerá. Ruský "inžineri" totiž nemali k dispozícii koštrukčné plány, ktoré by zodpovedali realite na stanici. Aj učitelia trénovali budúce posádky takýmto neefektívnym spôsobom (jemne povedané).
Nakoniec si pre istotu posádka urobila krvné testy. Z 20 testov 10 dopadlo v rámci noriem ale ďalších 10 ukazovalo hodnoty, pri ktorých by bola posádka už dávno definitívne mŕtva. Riadiace stedisko oznámilo posádke, že výsledky sú úplne v poriadku.
Od tohto momentu kozmonauti diskutovali svoje osobné veci len s Linengerom a s lekármi na Zemi iba o nevyhnutnostiach. Došlo k rastu osamelosti, k strate dôvery a rešpektu k pozemnému riadiacemu stredisku. A to zrejme v radách všetkých kozmonautov vo výcviku atď. Tým sa stala celá posádka problémová, čo v rusku znamená, že už nikdy viac nepoletí.
Pozemnému stedisku šlo viac o prežitie stanice za každú cenu, než o zdravie posádky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára